„Doboha, zas prídeme neskoro! De si?“ Iveta si rýchlo pripla náušnice a ešte raz v zrkadle skontrolovala make-up. Vedela, čo by nasledovalo, keby nebol dokonalý. Potom sa konečne vynorila z kúpeľne a letmo zavadila pohľadom o manžela, ktorý stál za dverami. „Si normálna, že ti šecko tolko trvá?“ Nepovedala nič. Šla priamo do predsiene a prekontrolovala obsah kabelky – boli tam doklady, kľúče, mobil, vreckovky, krém na ruky… len peňaženka nie. Pozrela na Jura, rozmýšľala, a

Tichá noc, ťažoba spomienok a tvor, ktorý žne, čo bolo zasiate. Artwork k poviedke: Anton Stiffel